Přehled spolubojovníků v útvaru 6175 v Benešov v roce nástupu 1967
Pro zapsání do útvaru musíte být přihlášen
| Jméno spolubojovníka | Telefon | |
|---|---|---|
| Tomčko Andrej | Údaje jsou viditelné až po přihlášení | |
| Runštuk Václav | Údaje jsou viditelné až po přihlášení | |
| Stefan | Údaje jsou viditelné až po přihlášení | |
Vyhledej stávající nebo vlož nové fotografie spolubojovníků
Vzkazy od spolubojovníků
| Stefan | 08. 09. 2021 |
|---|---|
| Veliteľska rota pluku veľ. roty kpt. Stohr | |
| Tomčko Andrej | 01. 01. 2018 |
| Škoda, že sa doteraz neobjavili žiadni spolubojovníci z rokov nástupu 1967 až 1969. Boli to najťažšie roky, ale krásne. Nastúpil som k RTZ / rota týlového zabezpečení/ . Veliteľ roty mjr. Magát, npor. Dyntera, pplk. Boruvka, pplk. Reich, perfektní ľudia. Mazáci čatár Reznický, des. Dula a ďalší, ktorých si momentálne nepamätám. V januári 1968 som prevzal funkciu staršinu roty, Krásne mesiace služby až do augusta 1968 keď došlo k intervencii vojsk Varšavskej zmluvy. Nezabudnem na noc z 20. na 21. 8. keď ma veliteľ roty mjr. Magát krátko po polnoci zobudil a oznámil,že nás napadli. Pýtam sa : Nemci ? Nie, Rusi !! Asi si zapamätal môj nechápavý pohľad, ale po prvom šoku prvá úloha : Rýchle zamknúť prístup k zbraniam, taký bol rozkaz. Nikto z vojakov nič nevedel, až skoro ráno nástup pluku, veliteľ pluku plukovník Holcner oznamuje čo sa stalo. Ešte dobré, že sme tie zamkli, neviem čo by sa stalo, keby sa k nim niektorí dostali. Prvé emócie : ideme bojovať. Neboli žiadne informácie, čo sa deje v Prahe, až na nejaké rádio, ktoré neustále chrlilo informácie proti "okupantom " atď. Rozkaz znel : zdržať sa ozbrojených konfliktov, čakať na rozkazy prezidenta republiky Ludvíka Svobodu. Po rozchode na svoje roty sme čakali na prvé stretnutia s intervenčnými jednotkami, ktoré sa nad Benešovom objavili okolo poludnia. Obišli mesto, tanky sa zakopali asi 500 m od Táborských kasární, hlavne namierené na kasárne. Nepríjemná situácia. Ďalšie mesiace napätia, bez voľna a dovolenky, ale kolektív sa držal statočne. Rok 1968 prešiel, prišiel rok 1969, demonštrácie v Prahe pri prvom výročí vstupu vojsk Varšavskej zmluvy, naša účasť v Prahe na pomoci zvládnuť situáciu pri rozhlase, prespávali sme na letisku Gbely a neraz aj dvakrát alebo trikrát sme vychádzali do mesta a pomáhali Verejnej bezpečnosti zvládať zabezpečenie poriadku. Ťažké chvíle, poučenie do života ako zvládať situácie v civilnom živote. Niekoľko krát bojové poplachy, s výjazdom do Prahy a späť, a odchod do civilu o 2 týždne neskôr, až 10. októbra 1969. Pôvodný termín odchodu do civilu bol 25.septembra, ale v ten deň bol vyhlásený bojový poplach s výjazdom do Prahy na budovanú autostrád na Mirošovice. A tak sa to stalo 2 krát a domov sme nešli. A z ničoho nič, okolo polnoci 10.10.1969 dozorčí vyhlásil,že "tretí ročník" okamžite do Pražských kasárni prevziať prepustenie do civilu a utekali sme na vlak od Tábora do Prahy a konečne domov na východ republiky, prihlásiť sa na Okresnú vojenskú správu, rozhovory s pracovníkmi vojenskej správy ako to bolo v Prahe apod. Moji spolubojovníci boli kamaráti od Nových Zámkov, Košičania, Pražáci,Moraváci. Krásne zážitky s našimi motokrosármi : Hrabětom, Mrázekom, a ďalšími, všetko reprezentanti ČSSR v motokrose. Bývali sme v baráku v Táborských kasárňach na kopci spolu s TOP / Technická opravna pluku/. Toľko na začiatok, ako prvý vstup do spomienok na krásne roky základnej vojenskej služby v Benešove u Prahy. Verím, že sa ozvú ďalší .... | |
| Tomčko Andrej | 01. 01. 2018 |
| Škoda, že sa doteraz neobjavili žiadni spolubojovníci z rokov nástupu 1967 až 1969. Boli to najťažšie roky, ale krásne. Nastúpil som k RTZ / rota týlového zabezpečení/ . Veliteľ roty mjr. Magát, npor. Dyntera, pplk. Boruvka, pplk. Reich, perfektní ľudia. Mazáci čatár Reznický, des. Dula a ďalší, ktorých si momentálne nepamätám. V januári 1968 som prevzal funkciu staršinu roty, Krásne mesiace služby až do augusta 1968 keď došlo k intervencii vojsk Varšavskej zmluvy. Nezabudnem na noc z 20. na 21. 8. keď ma veliteľ roty mjr. Magát krátko po polnoci zobudil a oznámil,že nás napadli. Pýtam sa : Nemci ? Nie, Rusi !! Asi si zapamätal môj nechápavý pohľad, ale po prvom šoku prvá úloha : Rýchle zamknúť prístup k zbraniam, taký bol rozkaz. Nikto z vojakov nič nevedel, až skoro ráno nástup pluku, veliteľ pluku plukovník Holcner oznamuje čo sa stalo. Ešte dobré, že sme tie zamkli, neviem čo by sa stalo, keby sa k nim niektorí dostali. Prvé emócie : ideme bojovať. Neboli žiadne informácie, čo sa deje v Prahe, až na nejaké rádio, ktoré neustále chrlilo informácie proti "okupantom " atď. Rozkaz znel : zdržať sa ozbrojených konfliktov, čakať na rozkazy prezidenta republiky Ludvíka Svobodu. Po rozchode na svoje roty sme čakali na prvé stretnutia s intervenčnými jednotkami, ktoré sa nad Benešovom objavili okolo poludnia. Obišli mesto, tanky sa zakopali asi 500 m od Táborských kasární, hlavne namierené na kasárne. Nepríjemná situácia. Ďalšie mesiace napätia, bez voľna a dovolenky, ale kolektív sa držal statočne. Rok 1968 prešiel, prišiel rok 1969, demonštrácie v Prahe pri prvom výročí vstupu vojsk Varšavskej zmluvy, naša účasť v Prahe na pomoci zvládnuť situáciu pri rozhlase, prespávali sme na letisku Gbely a neraz aj dvakrát alebo trikrát sme vychádzali do mesta a pomáhali Verejnej bezpečnosti zvládať zabezpečenie poriadku. Ťažké chvíle, poučenie do života ako zvládať situácie v civilnom živote. Niekoľko krát bojové poplachy, s výjazdom do Prahy a späť, a odchod do civilu o 2 týždne neskôr, až 10. októbra 1969. Pôvodný termín odchodu do civilu bol 25.septembra, ale v ten deň bol vyhlásený bojový poplach s výjazdom do Prahy na budovanú autostrád na Mirošovice. A tak sa to stalo 2 krát a domov sme nešli. A z ničoho nič, okolo polnoci 10.10.1969 dozorčí vyhlásil,že "tretí ročník" okamžite do Pražských kasárni prevziať prepustenie do civilu a utekali sme na vlak od Tábora do Prahy a konečne domov na východ republiky, prihlásiť sa na Okresnú vojenskú správu, rozhovory s pracovníkmi vojenskej správy ako to bolo v Prahe apod. Moji spolubojovníci boli kamaráti od Nových Zámkov, Košičania, Pražáci,Moraváci. Krásne zážitky s našimi motokrosármi : Hrabětom, Mrázekom, a ďalšími, všetko reprezentanti ČSSR v motokrose. Bývali sme v baráku v Táborských kasárňach na kopci spolu s TOP / Technická opravna pluku/. Toľko na začiatok, ako prvý vstup do spomienok na krásne roky základnej vojenskej služby v Benešove u Prahy. Verím, že sa ozvú ďalší .... | |
| Tomčko Andrej | 27. 06. 2015 |
| Škoda, že sa doteraz neobjavili žiadni spolubojovníci z rokov nástupu 1967 až 1969. Boli to najťažšie roky, ale krásne. Nastúpil som k RTZ / rota týlového zabezpečení/ . Veliteľ roty mjr. Magát, npor. Dyntera, pplk. Boruvka, pplk. Reich, perfektní ľudia. Mazáci čatár Reznický, des. Dula a ďalší, ktorých si momentálne nepamätám. V januári 1968 som prevzal funkciu staršinu roty, Krásne mesiace služby až do augusta 1968 keď došlo k intervencii vojsk Varšavskej zmluvy. Nezabudnem na noc z 20. na 21. 8. keď ma veliteľ roty mjr. Magát krátko po polnoci zobudil a oznámil,že nás napadli. Pýtam sa : Nemci ? Nie, Rusi !! Asi si zapamätal môj nechápavý pohľad, ale po prvom šoku prvá úloha : Rýchle zamknúť prístup k zbraniam, taký bol rozkaz. Nikto z vojakov nič nevedel, až skoro ráno nástup pluku, veliteľ pluku plukovník Holcner oznamuje čo sa stalo. Ešte dobré, že sme tie zamkli, neviem čo by sa stalo, keby sa k nim niektorí dostali. Prvé emócie : ideme bojovať. Neboli žiadne informácie, čo sa deje v Prahe, až na nejaké rádio, ktoré neustále chrlilo informácie proti "okupantom " atď. Rozkaz znel : zdržať sa ozbrojených konfliktov, čakať na rozkazy prezidenta republiky Ludvíka Svobodu. Po rozchode na svoje roty sme čakali na prvé stretnutia s intervenčnými jednotkami, ktoré sa nad Benešovom objavili okolo poludnia. Obišli mesto, tanky sa zakopali asi 500 m od Táborských kasární, hlavne namierené na kasárne. Nepríjemná situácia. Ďalšie mesiace napätia, bez voľna a dovolenky, ale kolektív sa držal statočne. Rok 1968 prešiel, prišiel rok 1969, demonštrácie v Prahe pri prvom výročí vstupu vojsk Varšavskej zmluvy, naša účasť v Prahe na pomoci zvládnuť situáciu pri rozhlase, prespávali sme na letisku Gbely a neraz aj dvakrát alebo trikrát sme vychádzali do mesta a pomáhali Verejnej bezpečnosti zvládať zabezpečenie poriadku. Ťažké chvíle, poučenie do života ako zvládať situácie v civilnom živote. Niekoľko krát bojové poplachy, s výjazdom do Prahy a späť, a odchod do civilu o 2 týždne neskôr, až 10. októbra 1969. Pôvodný termín odchodu do civilu bol 25.septembra, ale v ten deň bol vyhlásený bojový poplach s výjazdom do Prahy na budovanú autostrád na Mirošovice. A tak sa to stalo 2 krát a domov sme nešli. A z ničoho nič, okolo polnoci 10.10.1969 dozorčí vyhlásil,že "tretí ročník" okamžite do Pražských kasárni prevziať prepustenie do civilu a utekali sme na vlak od Tábora do Prahy a konečne domov na východ republiky, prihlásiť sa na Okresnú vojenskú správu, rozhovory s pracovníkmi vojenskej správy ako to bolo v Prahe apod. Moji spolubojovníci boli kamaráti od Nových Zámkov, Košičania, Pražáci,Moraváci. Krásne zážitky s našimi motokrosármi : Hrabětom, Mrázekom, a ďalšími, všetko reprezentanti ČSSR v motokrose. Bývali sme v baráku v Táborských kasárňach na kopci spolu s TOP / Technická opravna pluku/. Toľko na začiatok, ako prvý vstup do spomienok na krásne roky základnej vojenskej služby v Benešove u Prahy. Verím, že sa ozvú ďalší .... | |
| VENCA.STEPANEK@SEZNAM.CZ | 20. 05. 2011 |
| To byli i moji velitelé,jenže já jsem v tom roce končil. Velitelem mé čety byl por.Kraus.Druhý velitel čety byl takový malý pinďa, někde od Vlašimi. Vojna dobrá,velitelé taky, Smrček výborný. Nashle. | |
| Václav Runštuk (-) | 11. 03. 2009 |
| 1.prapor, velitel pplk. Vítězslav Němec; 2. rota, velitel kpt.Vavřina, staršina prap.Smrček | |